PS Háj Mičiná

Poľovný revír Mičiná – História a súčasnosť

Stručná história poľovníctva:

Lov zveri (neskoršie poľovníctvo) patril od nepamäti k základným činnostiam v celom vývoji ľudstva a súvisel so všetkými jeho fázami. V začiatkoch to bol boj o prežitie – zabezpečenie potravy, v neskorších dobách sa odvíjal od stupňa pokroku a spoločenských pomerov.

Dobe, spoločenskému a technickému pokroku sa prispôsobovali aj spôsoby lovu a technické pomôcky ktoré lov umožňovali.

Lov zveri úzko súvisel s vlastníctvom pôdy, na ktorej voľne žijúca zver žila. Bol výsadou horných vrstiev spoločnosti – šľachty, zemanov a vysokých hodnostárov. Táto vrstva lovila najmä pre zábavu a prezentáciu jej postavenia – honoru. Najmä šľachta prispela k rozvoju poľovníctva. Zakladala zverince, ktoré zazverovala domácimi ale aj nepôvodnými druhmi a prispievala tak k obohacovaniu druhovej skladby poľovnej zveri.

01_Richard Benno Adam_Na poľovačke v Betliari

Šľachta poľovala na koňoch

02_cisár František Jozef s uloveným jeleňom

Cisár František Jozef tiež využíval chvíle oddychu na poľovačkách

Na druhej strane aj spoločenské zmeny prispeli k rozširovaniu poľovnej zveri do voľnej prírody, keď pri nich zver často z obôr unikala a obohacovala voľnú prírodu druhovo a početne.

V dobách poddanstva územie terajšieho revíru Mičiná patrilo striedavo pod Vígľašské, Ľupčianske a Mičinské panstvo.

V nových spoločenských pomeroch sa vždy našli spoločenské vrstvy ale aj jednotlivci, ktorí prispievali k rozvoju poľovnej zveri a poľovníctva a to platí dodnes.

História poľovného revíru Mičiná:

Podľa spomienok pamätníkov, kroník a záznamov obcí sa poľovný revír Mičiná z menšími alebo väčšími obmenami zhodoval s katastrálnymi územiami obcí Dolná Mičiná, Horná Mičiná a Môlča. Toto územie patrí do severnej časti Zvolenskej kotliny neďaleko Banskej Bystrice.

Dokumenty hovoria, že v období medzi dvomi svetovými vojnami to boli obecné revíry zhodné s katastrálnymi územiami obcí. Revíry sa licitovali a zvíťazila najvyššia ponuka. Z toho je zrejmé, že poľovať mohol len ten, kto na to mal dostatok financií. Poľovné právo preto mali väčšinou bohatí mešťania, úradníci a právnici z Banskej Bystrice, ale aj bohatí gazdovia z obcí.   Obrysy súčasného revíru sa začali črtať v roku 1950, keď sa poľovníci z Môlče Pecníkovci – Horárovie otec a syn, Matej Pecník, Matej Kliment a poľovníci z Dolnej Mičinej Marko, Kapitán, Gašpar, Sebenský a Pecník spojili a vytvorili základ revíru Mičiná.

09_Pred Jednotou_potraviny Dolná Mičiná

Zakladajúci členovia PZ Háj Mičiná

Takto vytvorený revír mal zhruba 1800 hektárov. Hlavnou zverou bola drobná zver, najmä zajace a jarabice. V menšom množstve sa v revíri nachádzala srnčia a diviačia zver. Podľa spomienok pamätníkov bol vychýrený aj lov slúk na jarnom ťahu.

10_Spoločná poľovačka Horná Mičiná

Pekný výrad po poľovačke na zajace

V zimnom období sa lovili najmä líšky a kuny, ktorých kožušiny mali v tej dobe veľkú hodnotu. Traduje sa, že poľovník z Môlče cestou na jarmok do Bystrice strelil v Kope kunu a čerstvú neodratú ju predal a domov prišiel na peknej kobyle.

V roku 1960 sa k revíru pridali aj poľovníci z Hornej Mičinej pod vedením Jána Zachara a tým vznikol revír Mičiná o výmere 3000 hektárov takmer totožný so súčasným revírom. Vzniklo poľovnícke združenie Háj Mičiná, ktoré malo 15 členov. Hlavnou zverou bola zver srnčia, zmáhala sa zver diviačia a postupne sa udomácňovala jelenia zver. Zajace boli na ústupe. V tomto období sa do revíru vypúšťali bažanty, ktorí sa udomácnili a neskôr rozšírili do blízkeho aj širšieho okolia. Aj keď v menšom počte sa v revíri nachádzajú dodnes. Naopak jarabice už vymizli. Poľovným hospodárom bol Ondrej Pecník. V tomto období združenie vybudovalo poľovnícku chatku, kde sa konali poľovnícke akcie, výlety s rodinami a na vytvorenom políčku pri chate sa pripravovalo krmivo pre zver. Bolo to obdobie brigádnickej činnosti najmä pre miestne poľnohospodárske družstvá.

06_Seno je už suché.Treba ho dať do krmelca_KOPA

Príprava krmiva pre zver a budovanie krmelca

03_Otvorenie chaty_Poľovnícke združenie HAJ_UPRAVENE

Otvorenie poľovníckej chaty Nocovisko

V roku 1970 vtedajšie úrady prikročili k zväčšovaniu výmery poľovných revírov. Poľovný revír Mičiná mal vtedy rozlohu skoro 5000 hektárov, keď k doterajšej výmere pribudla časť k. ú. Banská Bystrica – Kopa až po rieku Hron, ďalej časť k. ú. Čerín, Čačín, Dúbravica a celé k. ú. Oravce. Počet členov bol stanovený na 30, čo sa aj naplnilo.

V revíri sa darilo srnčej, jelenej a diviačej zveri. Z drobnej zveri ubúdali zajace, bažanti, ale na Hrone pribúdalo divých kačíc. Taktiež jarný ťah slúk bol na dobrej úrovni. V tomto období znovu prišli do módy kožuchy z líšok, a preto sa poľovníci v zimných mesiacoch mimo prikrmovania raticovej a drobnej zveri venovali lovu líšok. Najlepší „líškari“ odstrelili za sezónu aj 30 líšok. Združenie v tom období zorganizovalo 20 „vychýrených“ poľovníckych plesov, ktoré mali u verejnosti veľký ohlas. Poľovnými hospodármi boli Ing. Kliment, Ondrej Hudec a Miroslav Gúgľava. Tento poľovný revír sa javil ako umelo vytvorený a nezohľadňoval historické ani majetkové pomery a ťažko sa obhospodaroval.

12_Spoločná poľovačka

Úspešná spoločná poľovačka na diviaky

V roku 1994 Lesný úrad v Banskej Bystrici uznal poľovný revír Mičiná s výmerou poľovnej plochy 2990 hektárov, prakticky v súčasných hraniciach. Hlavnými prenajímateľmi poľovnej plochy boli už fungujúce Pozemkové spoločenstvá Dolná Mičiná, Horná Mičiná a Môlča, Slovenský pozemkový fond a bývalé Roľnícke družstvá Mičiná a Šalková, s ktorými boli uzatvorené nájomné zmluvy. Revír bol zaradený do V. akostnej triedy, kde hlavnou zverou bola srnčia a pridruženou jelenia a diviačia zver. V revíri sa začali objavovať aj medvede. Súčasťou zmluvy o uznaní poľovného revíru boli aj stanovy, v ktorých bolo ustanovené, že poľovné právo budú vykonávať vlastníci poľovných pozemkov zlúčených do revíru sami, čim sa vrátilo právo poľovníctva do rúk vlastníkov pôdy, samozrejme po splnení zákonných podmienok (skúšky z poľovníctva, platný poľovnícky lístok a zbrojný preukaz). Maximálny počet členov bol stanovený na 33. Zároveň bol zmenený názov Poľovnícke združenie Háj Mičiná na poľovnícky spolok Urbár Mičiná. Za poľovného hospodára bol ustanovený Ing. Ondrej Lupták.

Rok 2004 bol rokom pokračovania poľovného revíru Mičiná a Poľovníckeho spolku Urbár Mičiná na ďalších 10 rokov. Zmluvy o nájme práva poľovníctva v poľovnom revíre Mičiná boli uzavreté s tými subjektami ako v predchádzajúcom decéniu, znovu na výmeru 2990 hektárov poľovnej plochy. Ustanovujúca členská schôdza spolku sa konala 29. augusta 2004. Na tejto schôdzi boli prijaté nové základné dokumenty poľovníckeho spolku a to stanovy a organizačný a poľovnícky poriadok. Tieto dokumenty boli schválené Obvodným lesným úradom dňa 10. septembra 2004. počet členov spolku bol znova stanovený na 33. Poľovný revír Mičiná bol pre roky 2004 – 2013 zaradený do akostných tried a boli určené normované kmeňové stavy pre jednotlivé druhy zverí takto:

  • srnčia zver III. akostná trieda, kmeňový stav 36 kusov
  • jelenia zver III. akostná trieda, kmeňový stav 6 kusov
  • diviačia zver III. akostná trieda, kmeňový stav 9 kusov

Z dôvodu dobrej úživnosti revíru a starostlivosti o zver boli skutočné stavy zverí a tým aj plánovaný odstrel v tomto období o niečo vyšší. Do funkcie poľovného hospodára bol v roku 2004 ustanovený MUDr. Vladimír Motoška. Neskoršie ho vo funkcii vystriedal Ing. Pavol Pecník. Bolo to posledné obdobie, v ktorom sa poľovnícke právo vykonávalo ešte podľa zákona č. 23/1992 Zb. o poľovníctve.

Súčasnosť poľovného revíru Mičiná:

Právo poľovníctva v poľovnom revíri Mičiná vykonáva od roku 2014 Poľovnícky spolok Háj Mičiná – nezisková organizácia zriadený podľa zákona NR SR č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve. Stanovy spolku boli schválené členskou schôdzou spolku dňa 2. marca 2014 a upravené na členskej schôdzi dňa 3. augusta 2014. Schválený bol taktiež organizačný a poľovnícky poriadok. V zmysle týchto dokumentov  poľovnícky spolok a jeho členovia  pôsobia na zachovanie, zveľaďovanie, ochranu a využívanie genofondu poľovnej zveri, ostatnej fauny a prírodného bohatstva. Ďalej dbajú na zachovanie tradícií, kultúrnych hodnôt poľovníctva ako súčasti kultúrneho dedičstva našich predkov. Maximálny počet členov spolku je stanovený na 33 a v súčasnosti je naplnený. Spolok eviduje aj 5 čakateľov na členstvo v spolku. Štatutárom spolku je Oto Hudec, poľovným hospodárom je Ing. Pavol Pecník.

Príprava poľovného revíru v zmysle nového zákona o poľovníctve bola veľmi náročná pre rozdrobenosť pôdy na Slovensku i v revíri Mičiná. Do zmluvy na postúpenie výkonu práva poľovníctva bolo potrebné zahrnúť výmery pôdy všetkých 1022 majiteľov poľovných pozemkov, zapracovať ich do Zmluvy na postúpenie výkonu práva poľovníctva čo bola pre spracovateľov veľmi náročná úloha. Výmera poľovnej plochy revíru je 3017 hektárov v štruktúre:

  • Lesný fond – 716 hektárov
  • Poľnohospodársky pôdny fond – 2391 hektárov

Časť poľnohospodárskej pôdy, najmä bývalé pastviny sú v súčasnosti zarastené náletovými drevinami čo prispieva k lepšej úživnosti revíru a umožňuje viac krytu pre zver. Dominantnými časťami revíru sú na Dolnej Mičinej – Domankuš, Hrb, Dúbrava, na Hornej Mičinej Roháčovec, Boky a na Môlči Čučorednô, Drienok, Kopa. Najnižší bod revíru je v nadmorskej výške 289 m. n. m. a to v k. ú. Dolná Mičiná na sútoku potokov Jasenica a Lukavica. Najvyšší bod sa nachádza v k. ú. Môlča – Stará Kopa vo výške 713 m. n. m. Podnebie revíru je mierne, v posledných rokoch s horúcimi a suchými letami a s miernymi zimami s kratšou a menšou snehovou vrstvou.

Poľovný revír Mičiná sa nachádza v poľovnej oblasti S VII Zvolen a do kvalifikačných tried pre jednotlivé druhy zveri je zaradený nasledovne:

Hlavný druh:

  • srnčia zver III. akostná trieda, kmeňový stav 93 kusov

Vedľajšie druhy:

  • jelenia zver III. akostná trieda, kmeňový stav 21 kusov
  • diviačia zver III. akostná trieda, kmeňový stav 16 kusov

U jelenej a diviačej zveri sú stavy stabilizované, ale u srnčej zveri kvôli tlaku predátorov a intenzívnemu chovu oviec v poslednom období klesajú.

Z drobnej zveri zajace a bažanti len prežívajú. Kačice divé sa počtom zmáhajú, ale stávajú sa polodomestikovanými, pretože väčšinu roka žijú v potokoch v intravilánoch obcí. Z ostatnej zveri je značne zastúpená líška, vzácne sa vyskytuje divá mačka a rys. Vzostup početných stavov v revíri pozorujeme u medveďov, ale v poslednom období aj u vlkov, ktoré už začínajú robiť škody najmä na srnčej zveri, ale aj na salašoch a mladom dobytku.

Treba podotknúť, že v prevažne poľnohospodárskej krajine prakticky kúsok od Banskej Bystrice a Zvolena je ich počet už neúnosný, každoročne sa zvyšuje a je len otázkou času, kedy hlavne medvede zaútočia aj na ľudí.

V posledných rokoch máme v revíri genofond kvalitnej Poľanskej populácie jelenej zveri čo sa odzrkadľuje aj na počte ulovených medailových jeleňov. Medailové trofeje srncov a diviakov sa v revíri získavajú len sporadicky. Rarita je odstrel medailového vlka v minulej poľovníckej sezóne 2014.

Prehľad medailových trofejí v poľovnom revíri Mičiná:

1972 Jaroslav Caban srnec bronz
1975 Július Adamec srnec bronz
1975 Ondrej Pecník jeleň bronz
1986 Ján Cibuľa líška zlato
1988 Ondrej Pecník jeleň zlato
1992 Ondrej Hudec diviak striebro
1999 Viliam Klibáni srnec bronz
2000 Oto Hudec diviak zlato
2004 Oto Hudec diviak zlato
2004 Ing. Pavol Pecník jazvec zlato
2006 Ondrej Hudec jeleň bronz
2008 Ján Baran (Dolná Mičiná) srnec bronz
2009 Július Adamec jeleň bronz
2009 Jaroslav Turek jeleň striebro
2010 Ján Baran (Lukavica) jeleň striebro
2011 Oto Hudec jeleň striebro
2011 Miroslav Kmeť jeleň striebro
2012 Ján Baran (Lukavica) srnec bronz
2013 Ján Baran (Lukavica) jazvec striebro
2013 (zrazený autom) jeleň striebro
2013 Ing. Pavol Pecník jeleň bronz
2014 Ján Baran (Lukavica) vlk striebro
2014 Oto Hudec jeleň bronz

(Aj v roku 2015 už boli získané medailové trofeje.)

14_Zlatá medaila_Pecník Ondre_Jeleň

Zlatá trofej Ondreja Pecníka

15_Pecník-Hudec

Medailový diviak strelca Ondreja Hudeca

13_Julo Adamec

Július Adamec pri ošetrovaní medailovej jelenej trofeje

HUDEC_JELEN_Môlča

Pamiatka na odstrel kapitálneho jeleňa – strelec Oto Hudec

Poľovný revír Mičiná sa nachádza v prímestskej oblasti neďaleko Banskej Bystrice a preto je veľa negatívnych faktorov na život populácie poľovnej zveri.

17_

Letný pohľad na revír Mičiná

20_Horná Mičiná

Revír Mičiná v jeseni

18_

Revír Mičiná v zime

Uvedomujeme si, že príroda patrí nielen poľovnej zveri a poľovníkom, ale aj ostatným návštevníkom. Sú to najmä obhospodarovatelia poľnohospodárskej pôdy, obhospodarovatelia lesa, ale aj turisti a hubári.

S poľnohospodármi a lesníkmi sa vieme dohodnúť a vo väčšine prípadov si vychádzame v ústrety.

Od turistov a hubárov žiadame pri pohybe v prírode v rámci možností dodržiavať nasledovné desatoro:

  1. Do lesa nevchádzať s motorovými vozidlami,
  2. v lese a celkovo vo voľnej prírode nezakladať oheň a neodhadzovať ohorky z cigariet,
  3. do prírody nevodiť psov a nenechávať ich voľne pobehovať,
  4. v čase vyvádzania mláďat poľovnej zveri nebrať z prírody nájdené mláďatá,
  5. turisti sa majú pohybovať po lesných cestách a vyznačených turistických chodníkoch,
  6. byť obozretný pri stretnutí s medveďom, najmä vodiacou medvedicou,
  7. v prírode sa nepohybovať večer a zavčasu ráno, kedy je zver najviac v pohybe,
  8. nezakladať nepovolené skládky odpadu a nevyhadzovať použité veci,
  9. v prírode sa pohybovať čo najtichšie,
  10. domov sa vrátiť oddýchnutý a zdravý.

Vážený návštevníci našej stránky, ak ste získali nové poznatky, budeme radi. Ak pomôžete pri ochrane prírody a poľovníctva, budeme ešte radšej.

Ďakujeme.